VYDRA dáva priestor a možnosti

20 rokov – to je jedna celá generácia. Za týchto 20 rokov sa z pôvodnej myšlienky mládežníckeho hnutia okolo Čiernohronskej železničky stala dnešná „dospelá“ organizácia Vydra. Organizácia, ktorá prostredníctvom svojich členov, zamestnancov aj dobrovoľníkov dennodenne prispieva k životu obce aj regiónu.  Keď v apríli 1997 Miška Galvánková, Aleš Bílek a Peter Furdík založili Vydru ako samostatnú organizáciu, asi ani sami netušili koľko akcií, táborov, víkendoviek, školení, plesov a iných podujatí členovia a zamestnanci Vydry pripravia. Podujatí pre deti, pre mládež, verejnosť z obce aj z okolia, aj pre turistov. Koľko radosti, poznania a zábavy to prinesie. Koľko síl, odvahy a skúseností to bude vyžadovať. Že vďaka dlhodobej usilovnej práci sa Vydra stane dôveryhodným a plnohodnotným partnerom obce Čierny Balog, Lesov Slovenskej republiky a ČHŽ pri rozvoji regiónu a turistického ruchu v ňom. Vydra rástla spolu so svojimi ľuďmi, vyvíjala sa, menila, dospela. Dnes je isté, že vo viacerých ohľadoch Vydra predstavy a očakávania svojich zakladateľov naplnila a stále napĺňa – dáva priestor dobrovoľníkom na zmysluplné aktivity, pomáha obci a prostredníctvom svojich zamestnancov prispieva k rozvoju celého regiónu.

Ako dieťa som každoročne cez prázdniny chodieval do údolia Čierneho Hrona. A nebolo to len tým, že to od starých rodičov bolo blízko, iba pár kilometrov. Vždy ma zaujímalo, čo sa na železničke za posledný rok zmenilo, čo ešte viac zhrdzavelo, prípadne čo zmizlo. Lebo práve železnička, v kombinácii s miestnymi lesmi, bola pre mňa neodolateľným lákadlom. A keď som sa konci mojich študentských čias prvýkrát zúčastnil Vydrovského letného tábora (písal sa rok 1996), bol som úplne stratený. Železnička a Vydrovská dolina mi totiž okrem modrého dymu z komínov mašiniek a driny na trati dali jednu ešte dôležitejšiu vec – stali sa mi prostredníkom na spoznanie skvelých ľudí. Nasledovali ďalšie mládežnícke tábory vo Vydrove, množstvo akcií a víkendoviek. Skupina „mojich“ ľudí na Balogu sa rozrastala, väzby sa zosilňovali, čaro zostalo. Keď sa nám narodili deti, začali sme sa zúčastňovať „budovateľských“ stavačkových táborov pre rodiny s deťmi. Každý rok na táborisku vo Vydrovskej doline spoločne niečo vybudujeme, vylepšíme alebo aspoň opravíme (napr. drevené chatky, ktoré pribudli v posledných troch rokoch). Popri robote si užijeme kopec zábavy. Pomôžeme, každý svojim dielom. A deti tak majú stále možnosť zažiť na vlastnej koži to, čo už málokde – potok, les, oheň, noc v spacáku pod hviezdami, rannú rosu. Verím, že im to pomáha vyrásť na dobrých ľudí. Aj preto som Vydra.

Andrej Feik

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *