Vydra prispieva k spoločnosti pre dobrých ľudí

Csilla Dropová je od začiatku vzniku organizácie predsedníčkou jej správnej rady. Nenarodila sa v Čiernom Balogu, ani tu nežije, ale má k nemu blízky vzťah. Preto je tu veľmi často a svojimi dobrovoľníckimi aktivitami, či odbornosťou významne prispela k tomu, akú tvár má dnes táto obec. V závere jubilejného roka Vydry som jej položila niekoľko otázok.

Ako si spomínaš na prvé roky Vydry?

Je pravda, že Vydra oslavuje tento rok 20 rokov, ale prvé kroky mnohých súčasných vydrákov siahajú do podstatne vzdialenejšej minulosti. Ja si spomínam na svoje prvé kroky na Čierny Balog v roku 1990, kedy ma kamarátka zavolala, aby som jej išla pomôcť s táborom dobrovoľníkov, ktorí toho času zachraňovali čiernobalockú železničku (ako ju familiárne voláme). Slovo „zachraňovali“ v tom období vôbec nebolo prehnané, nakoľko po roku 1982 bolo rozhodnuté o tejto lesnej železnici, že má ísť do šrotu a nahradia ju asfaltové cesty a tatrovky.

Keď sa v roku 1992 otvorili prvé kilometre Čiernohronskej železničky pre turistickú verejnosť, veľa sa zmenilo. To, že sa železnička zachovala ako kultúrno-historická pamiatka pre ďalšie generácie je skvelá vec. Už sa však postupne začal vytrácať duch dobrovoľníckej práce a občianskej angažovanosti, a to aj na strane železničky, aj na strane mládežníkov. Železnička nevyhnutne potrebovala profesionalizovať svoju prevádzku, a to aj pod tlakom zákonov a tiež pod tlakom zodpovednosti za cestujúcich, ktorých prevážala. Pre mladých ľudí sa zase otvorili mnohé iné možnosti sebarealizácie vrátane rôznych študijných a pracovných pobytov v zahraničí, čo do vtedy nebolo možné a mladí ľudia boli doslova hladní poznávať nové krajiny. Záujem o naše mládežnícke tábory bol minimálny a  tábornícka tradícia na Čiernom Balogu takmer úplne zanikla. Dovolím si tvrdiť, že to bola prvá skutočná kríza dobrovoľníctva.

Čo pokladáš za najvýznamnejšie kroky Vydry?

Vydra v tom období (v roku 1997) bola založená s cieľom, že bude pomáhať rozvoju turizmu v regióne, a to trvalo udržateľným spôsobom – t. j. zachovávaním kultúrnych hodnôt a tradícií. Popri prevádzke historickej pamiatky Čiernohronskej železničky pod vedením Aleša Bílka, vznikla aj organizácia, ktorá dodnes poskytuje služby v cestovnom ruchu (vtedy pod vedením Mišky Galvánkovej).

Podarilo sa nám obnoviť aj tábornícku činnosť hlavne pre deti vo veku 8 – 14 rokov.

Na to, aby sme tieto detské tábory mohli prevádzkovať, potrebujeme dobré táborisko a veľa dobrých dobrovoľníkov. Začiatkom leta sa každoročne schádzajú tzv. starí harcovníci (niektorí z nich pracovali na železničke ako dobrovoľníci už v roku 1984) a pripravujú táborisko pre približne 4 – 5 detských turnusov. Letná tábornícka sezóna sa ukončuje mládežníckym táborom vo veku 16+, v ktorých hľadáme dobrovoľníkov pre budúce detské tábory a činnosť Vydry. Sme asi jedna z mála organizácií, ak nie jediná, ktorej sa podarilo pretaviť históriu mládežníckych táborov Stromu života do dnešnej podoby a naďalej poskytovať mladým možnosť niečo sa naučiť, vyskúšať si zodpovednosť (za seba, ale aj za iných) a tiež zažiť nefalšovanú prírodu so spaním pod hviezdami a romantickou gitarou pri ohni, ako to bolo za našich mládežníckych čias. Zvlášť v dnešnej pretechnizovanej dobe smartfónov a sociálnych sietí vzrastá potreba a význam takýchto letných táborov v prírode.

Keď sa obzriem za seba, je to už pomaly 30 rokov, čo som spätá v podvedomí s týmto regiónom. Každoročne sa snažím niečo pre to urobiť, aby deti mali radi prírodu, aby mladí ľudia boli zodpovední voči sebe a voči prostrediu, v ktorom žijú, aby sme dopriali ľuďom uvedomiť si, že krajinu a tradície treba chrániť pre budúce generácie. Za tých veľa rokov mám vo svojom duševnom „archíve“ obrovské množstvo krásnych zážitkov a aj pár trpkostí. Je to iba o nás ľuďoch, či a ako budú pokračovať tieto činnosti v tomto krásnom regióne.

Chceš Vydre niečo zaželať do budúcnosti?

Čo by som chcela Vydre zaželať? VYDRA nie je niečo neosobné, nejaké „o.z.“ za názvom organizácie. VYDRA sú predovšetkým mnohí úžasní ľudia, ktorí priniesli do Čierneho Balogu svoju prácu, energiu, dobrú vôľu a často aj peniaze. A ja želám týmto ľuďom, aby ešte dlho chceli tento región podporovať, aby preň pracovali radi a aby sa cítili súčasťou dobrej komunity a dobrých ľudí. Keď toto nebude, nebude ani Vydra. No Vydra je už dospelá organizácia, má dobre zabehnuté svoje mechanizmy fungovania. Vydra riečna sa nachádza medzi ohrozenými druhmi zvierat. Organizácii Vydra do ďalších rokov želám, aby sa nestala nikým ohrozovanou organizáciou a veľa pozitívnej energie a dobrej vôle. A ďakujem všetkým, ktorí toto do Vydry prinášajú a mám tým na mysli aj mnohých miestnych ľudí. Určite ich nemusím menovať, oni veľmi dobre vedia, ktorí to sú. Zvlášť ďakujem za prístup p. starostu Františka Budovca a všetkých riaditeľov LZ Čierny Balog v uplynulom 20-ročnom období. Dobre sa nám spolupracovalo so všetkými, vždy nás vnímali ako svojich partnerov a je to tak aj teraz pod vedením p. Miroslava Pepicha.

Aká chceš, aby bola Vydra v budúcnosti?

Chcem aby Vydra ostala vo svojej podstate taká aká je, lebo svojím pôsobením prispieva tomu, aby táto spoločnosť, v ktorej žijeme, sa stala lepšou, postavená na hodnotách a nie na materializme a povrchnosti, spoločnosťou pre dobrých ľudí. A chcem, aby mala aj naďalej šťastie na svojich pracovníkov a konateľov, ktorí robia tú každodennú neoceniteľnú mravčiu prácu. Aktuálne zdieľa dôveru všetkých vydrákov konateľka Miška Heretová, ktorá organizáciu vedie v spolupráci s Luckou Ištvánovou a Marcelkou Giertlovou.

Ďakujem za rozhovor a želám všetko dobré do ďalších rokov.

M. Heretová

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.