O letnom mládežníckom tábore, ktorý každoročne organizuje VYDRA, ste už museli prinajmenšom počuť. Trojdňová výprava cez kopce, lesy a lúky, z vopred určeného miesta až na táborisko, ktorá nám nielenže predlžuje pobyt, ale ho aj obohacuje o mnoho nevšedných zážitkov, utužuje priateľstvá a vytvára nové. Sedem výnimočných augustových dní, strávených v obkolesení lesov Vydrovskej doliny, na mieste, kde si signál len horko-ťažko nájde cestu k vášmu mobilu, kde najlepšou sprchou je potok a najuznávanejším módnym doplnkom funkčná čelovka. Deväť dlhých
chladných, ale krásnych nocí pod hviezdnatou oblohou, s gitarou či ukulele pri ohni. Tábor, na ktorý sa vydrovskí dobrovoľníci každoročne tešia a noví účastníci naň prichádzajú plní zvedavosti a očakávaní. Myslím, že netreba viac dôvodov, prečo sa oplatí o ňom napísať.

Zišli sme sa 15. augusta na námestí v Detve. Už tradične sme mali možnosť predstaviť sa vymysleným menom, poprípade rozvíjať svoj vymyslený životný príbeh. Hoci táto aktivita v niektorých prípadoch nevydržala až tak dlho, predstavovanie sa každému kto prišiel sa vyplatilo, keďže zoznamovacie hry tentoraz nenasledovali. Stalo sa však veľa iného. Každý z nás bol začlenený do jednej z mnohých skupín typu Divadelníci, Reportéri, či Navigátori a počas celého trojdňového putovania sa mohli realizovať vo svojej funkcii. Po tom čo nám Divadelníci zahrali svoje prvé
predstavenie, sme sa zložili v Sedle Príslopy, na mieste s krásnym výhľadom a keškou! Ďalšie dva dni sme putovali cez miesta ako Tri Vody, Zákľuky a Obrubovanec a cestu sme si krátili rôznymi slovnými hrami ako napríklad Kontakt, vďaka ktorému nám cesta ubiehala rýchlejšie a vzniklo pri nej
pár nových mimoriadne zaujímavých slov. Prežili sme náročné stúpanie, útok ôs aj dážď, ale nakoniec sme úspešne dorazili na táborisko.

Náš týždeň v tábore sa niesol v znamení hier na kmeň, konkrétne kmeň Veľkého Limpopa, ktorý sa spomínal aj v táborovej pesničke, ktorú sme si vždy spievali pred jedlom. Ako kmeň sme sa snažili prežiť prírodné katastrofy, uctiť si rôznych bohov prostredníctvom tanečných vystúpení,
navzájom sme si vyrábali darčeky, súťažili sme v presviedčaní a vo výškových metroch zdolali Mount Everest.

Nešlo však iba o hry. Ako každý rok, venovali sme sa aj dobrovoľníckej práci. A keďže skupiny boli každý deň rozdelené inak, okrem iného, nám to dalo možnosť navzájom sa viac spoznať takmer so všetkými, popri činnostiach ako natieranie zábradlí v Lesníckom skanzene, odstraňovanie
hrdze a odpratávanie podvalov z vagóna na Čiernohronskej železnici, upratovanie povaly v Environcentre Vydra, betónovanie v minilande (Lesnícky skanzen), ale aj klasických každodenných prácach, ktoré treba na táborisku, ako napríklad pílenie dreva. Mala by som však vyzdvihnúť aj
činnosti, ktoré si väčšina z nás vyberala práve pre kvalitné rozhovory, ktoré sa dajú viesť s človekom, ktorý je tam s vami – a to sú denná služba v kuchyni a nočná hliadka. Za seba môžem povedať, že z oboch som mala zážitok aj napriek tomu, že mi nejde varenie a neobľubujem vstávanie skoro ráno, či uprostred noci, ale tým som sa v tomto prípade vôbec nezaoberala. A myslím, že viacerí to mali podobne.

Počas tábora som často mala tendenciu myslieť na minulý rok – a uvažovať nad tým, ako tábor, ktorý má každý rok takmer rovnakú štruktúru (trojdňové putovanie, zmena identity, práca…), môže byť zároveň vždy úplne iný. Viem, že som nebola jediná kto to takto vnímal. Zažili sme veci, ktoré sme nečakali a nevideli prichádzať a o to viac sme si ich užili. Myslím, že to bolo práve vďaka ľuďom, ktorí tam boli- mojim spoluúčastníkom, ale aj šikovným vedúcim, ktorí sú svojím spôsobom aj mne vzormi. Sledovala som vývoj nových kamarátstiev, aj pokračovanie tých, ktoré vznikli predtým, lepšie aj horšie dni rôznych vzťahov… Nie všetko vždy ideálne vychádza, no vo výsledku sú to práve vzťahy a ľudia, kvôli čomu by ste bez váhania zostali ešte týždeň či dlhšie. Kvôli čomu sa každý rok vraciate. Ani tie zábavné hry, príjemná atmosféra a veci, ktoré len tak počas roka nezažijete by neboli to isté, keby ste ich neprežívali…s niekým.

Emília Skokanová