Odkedy sa pamätám, nezvykla som rozmýšľať nad tým či budem odmenená za pomoc niekomu, navyše vo forme činnosti, ktorá ma baví. Možno preto sa dobrovoľníctvo rýchlo stalo súčasťou môjho života. Niekoľkokrát som vypomáhala na podujatiach v mojom rodnom meste, no môj život dobrovoľníčky sa naplno rozbehol, až keď som prišla na Vydrovský letný tábor organizovaný neziskovou organizáciou Vydra. Prišla som tam kvôli téme tábora (vtedy to bol Harry Potter), no tá pre mňa časom prestala byť dôležitá – zamilovala som si to tam bez ohľadu na to, či bude program podložený nejakou z mojich obľúbených kníh, vedela som, že sa tam chcem vrátiť. Ako staršia účastníčka som vedela, že už onedlho nebudem môcť chodiť na tábory ako dieťa, a tak som začala hľadať spôsob ako by som tam mohla chodievať aj ďalej.

Keď som začala robiť inštruktorku na detských táboroch, kde som sama chodievala, splnil sa mi sen. Doteraz som mala tú možnosť dvakrát, a navyše som sa zúčastnila aj na vydrovskom mládežníckom tábore spojenom s dobrovoľníckou prácou v Lesníckom skanzene, v Minilande, či na Čiernohronskej železničke. Nezískala som peňažnú odmenu ale oveľa viac – nespočetne veľa nezabudnuteľných zážitkov, skúseností, jedinečných kamarátstiev a príležitosti vyskúšať si veci, ku ktorým by som inak tak skoro nedostala. A tábormi sa to neskončilo. V júni sa mi vďaka Vydre naskytla príležitosť vyskúšať si prácu v Turistickej informačnej kancelárii na Čiernom Balogu ale aj v Lesníckom skanzene vo Vydrove. Hoci som tam mala pár brigádnických dní, väčšinu času som opäť odpracovala ako dobrovoľníčka, a bola to pre mňa veľmi príjemná skúsenosť – nakoniec, vždy som si chcela vyskúšať aj predávanie suvenírov!

Predtým som už pomáhala aj na podujatí Mikulášske popoludnie 2019, ktoré bolo pre mňa zmesou pestrých a príjemných aktivít, a vážim si, že som mohla byť toho súčasťou.

Podrobnosti toho, prečo mi dobrovoľníctvo v organizácii Vydra v podstate zmenilo život, by som začala kamarátstvami a vôbec všetkými ľuďmi, ktorých som vďaka tomu stretla. Jedinečné priateľstvá som získala už ako účastníčka na detských táboroch, no vďaka práci inštruktorky, som spoznala mnoho ďalších dobrovoľníkov, a každý z nich má niečo, čím ma inšpiruje a z čoho by som si rada brala príklad. Už dávno som zistila, že kamarátstva z vydrovských táborov sú nenahraditeľné, a v zákulisí organizovania táborov som sa v tom ešte viac utvrdila. S väčšinou z nich sa nemôžem vidieť stále a o to vzácnejšie je každé naše stretnutie, bez ohľadu na to ako prebieha. Ďalším bodom, pre mňa už známym z detských táborov, sú jedinečné zážitky. Áno, tie jedinečné zážitky, ktoré sľubujú plagáty vydrovských táborov, sú naozaj skutočné, aj keď účastníci ich možno majú trochu iné…no a hoci som už vedela, že dobrovoľníctvo je príjemná aktivita a nepochybovala som o tom, že si to užijem, ani sa mi nesnívalo o tom koľko výbuchov smiechu, zábavy a nezabudnuteľných momentov sa vyskytne pri príprave programu – či už na tábor, alebo na podujatie akým bolo Mikulášske popoludnie. V mojom prípade sú tieto chvíle zdrojom inšpirácie na písanie a vďaka nim sa príbehy v mojej hlave tvoria takmer samé.

Väčšina týchto vyššie spomenutých vecí sa týka táborov, keďže na tých som doposiaľ strávila najviac času. No moja dobrovoľnícka práca v TIKu je nemenej dôležitá, pretože okrem toho, že som si dni tam obľúbila a práca ma bavila, mi to pomohlo viac spoznať Čierny Balog a Vydrovo. Nie som miestna, ale ani turistka a na to, aby som turistom mohla poradiť bolo potrebné, aby som niečo vedela ja- preto som spoznala Balog z inej perspektívy než je táborisko a miesta, na ktorých sme sa počas tábora ocitli. V TIKu som nestrávila veľa času ale pomohlo mi v komunikácii s inými, v istote tým čo robím a v neposlednom rade aj prekonať môj odpor k telefonovaniu, pretože bez toho, aby som raz za čas zdvihla mobil by som bola stratená – takže vo výsledku mala moja práca v TIKu samé pozitíva, možno až na to, že nie každý deň prišlo práve veľa ľudí…

Vidieť zákulisie prípravy tábora ale aj práce v stánku ako je TIK- a podieľať sa na ňom, mi dosť rozširuje obzory. V tomto momente mám pred sebou jeden letný detský tábor a taktiež dúfam, že sa mi ešte podarí aj pracovať v TIKu. Dobrovoľníctvo vo Vydre mi dalo, dáva a som si istá, že ešte aj dá veľa po všetkých stránkach, a som veľmi rada, že môžem byť súčasťou vydráckych aktivít.

Emília Skokanová