Mnohí máme za sebou ťažký rok. Dalo by sa povedať, že väčšina z nás. Neistota, obavy, obmedzenia, straty, nemôcť fungovať a žiť „normálne“, teda tak, ako doteraz. To všetko priniesol rok 2020.

Ani Vydra to nemala ľahké. Výpadok väčšiny príjmov, odchod pracovníkov z obavy, že nedostanú výplatu a nebudú sa môcť postarať o rodinu, zrušenie viacerých aktivít, podujatí a činností, kde sa ľudia obyčajne stretávajú… To všetko sme prekonali. Pracovali sme bez oddychu. Uskromnili sme sa. Počas prázdnin sme naplno otvorili turistické informačné kancelárie, zabezpečili sme služby pre návštevníkov obce, podarilo sa nám uskutočniť Vydrovské letné tábory napriek zvýšeným protipandemickým opatreniam, pracovali sme na nových projektoch a na záver roka prišiel aj Mikuláš – podujatie, ktoré zabezpečovali naši dobrovoľníci z rôznych častí Slovenska. Sme radi, že sme získali aj nových dobrovoľníkov. Bolí nás však, že sme dvoch dobrovoľníkov stratili navždy. Mužov, ktorí si svoj život bez Čierneho Balogu nevedeli predstaviť.

Plk. Josef Procházka mal priateľov aj medzi obyvateľmi obce, Bol to jeden z našich dobrovoľníkov, ktorí prichádzali do Vydrova už viac ako tridsať rokov. Bez jeho nápadov a šikovných rúk by naše táborisko nemalo svoju atmosféru. Dedo, Plukovnik, Jožko …už nezavíta v lete medzi nás. Najlepšie to vystihujú slová Lenky, jeho manželky: “Mal vás všetkých rád, veľmi. Nevedel si predstaviť leto bez Balogu. Robil všetko, aby mohol ísť. Posúval si liečbu, vyšetrenia, niekto možno ani nevedel, že je tak vážne chorý. Trvalo to 4 roky, ale po tom všetkom, je už bez bolestí, v kľude.” Opustil nás v decembri vo veku 72 rokov.

Adam Perinay trávil na Čiernom Balogu od roku 2014 každé leto. Tohtoročné bolo posledné. Jeho život ukončila v septembri tragická nehoda. Mal iba 21 rokov.

Adam programovo pripravoval Vydrovské letné tábory a počas leta ich uskutočňoval ako vedúci bez nároku na odmenu. Pre deti a mladých ľudí prichádzajúcich na naše tábory bol nie len starší kamarát, ktorý ich zabával, bol jedným z tých, čo účastníkov vzdelával, pomáhal im rozumieť prírode, chrániť ju, vytvárať si k životnému prostrediu zodpovedný vzťah. Tiež ich učil robiť nezištne veci pre dobro ostatných, zaujímať sa o svet okolo seba, nebyť sebeckými. Už v mladom veku bo ochotný a schopný prevziať zodpovednosť za zdravie a správanie sa účastníkov.

Pomáhal pri podujatiach (Vydričkin zázračný deň, Mikulášske popoludnie, Resaturant day a iné), v rámci mládežníckych táborov mnoho hodín odpracoval pri zveľaďovaní Lesníckeho skanzenu a Čiernohronskej železnice. Bol pri realizácii rôznych projektov, venoval sa aj prácam na zveľadenie sídla Vydry (dom – Envirocentrum a záhrada) či táboriska. Venoval mnoho času nezištnej práci pre iných, verejnoprospešným aktivitám sa venoval nie len v Čiernom Balogu, ale aj v Bratislave, odkiaľ pochádzal. Zaujímal sa o dianie vo svojom okolí a k týmto hodnotám viedol aj svojich kamarátov a deti na táboroch. Bol aktívnym členom organizácie a členom jej správnej rady. Hoci rád pripravoval tábory, záležalo mu na Vydre – organizácii ako celku. Zaujímal sa o občiansky sektor, ako fungujú veci vo Vydre, rozmýšľal o jej budúcnosti, chcel motivovať ostatných aby sa o svoju organizáciu viac zaujímali, starali sa o ňu. Vydra bola pre Adama dôležitá a Adam bol dôležitý pre Vydru. Organizácia stratila človeka, ktorý už v takom mladom veku bol pre ňu oporou a v budúcnosti by pravdepodobne bol jedným z  jej významných  lídrov. My sme stratili dobrého človeka, kolegu a priateľa.

Adam bol čestný, priamy a  spoľahlivý človek. Rád skúšal nové veci, posúval hranice svojich možností a získaval rozmanité skúsenosti. Svoje vedomosti a skúsenosti si nenechával pre seba, ale odovzdával ich ďalej a obohacoval tak ľudí vo svojom okolí. V závere roka sme ho mominovali na ocenenie Srdce na dlani in memoriam. Toto ocenenie získal. A takto ho vidia jeho kamaráti z Vydry:

  • Barbora: Adam nebol ten, s ktorým by prišla do miestnosti živelná energia. Patril k tým tichším z nás. Tak, ako veľký chlap to bol, minimálne tak veľké mal aj srdce. Našiel svoje miesto vo Vydre a našiel ľudí, ktorí sa stali jeho priateľmi. Obdivovala som jeho zmysel pre poriadok, jeho zodpovednosť a spoľahlivosť, no aj jeho úprimnú detskú radosť pri hraní hier. Peri bol parťák.
  • Paulína: Vždy budem spomínať na jeho sýte, štedré a chutné varenie. Na všímavosť a úprimnosť. Na nákazlivý smiech a hlavne na odvahu a guráž. Je tu jedna jeho cnosť, pre mňa najvýraznejšia, pretože ma bude navždy motivovať. Je ňou húževnatosť v prekonávaní samého seba. Veľká sila a chuť neustále posúvať svoje hranice a to všetko v tichosti a bez pýchy.
  • Lenka: Bol jedným z prvých ľudí čo ma privítali ešte cestou na moju prvú Vydrácku víkendovku a kamarát, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou môjho leta.
  • Šegy: Bol to prvý Adamov mládežnícky tábor, kam prišiel ako účastník. Bol som člen táborky a pre účastníkov som urobil veľmi nepríjemnú a náročnú hru, ktorá nemala konca. V záverečných fázach hry bol Adam so svojím tímom posledný. Rupli mu nervy. Potom to predýchal a napriek všetkému, čo ním lomcovalo, sa zaťal a s celým tímom dorazil do cieľa. Vtedy som veľa uvažoval o Adamovej sile.
  • Emily: Pamätám si, ako som sa prvý deň cítila neisto. Adam však inicioval hru a snažil sa nás zapojiť do konverzácie. Hoci s takými ako ja, to nie je jednoduché, cítila som sa vďaka nemu vítaná.
  • Radko: Vždy povedal človeku pravdu nech bola akákoľvek, nebál sa práce a keď povedal, že niečo urobí, už akoby to bolo vybavené. Bol úprimný a srdečný, vždy optimisticky nastavený. Taký bol, nech sa dialo čokoľvek. Po všetkých spoločne prežitých chvíľach diskomfortu a pre ostatný svet nepredstaviteľných a nepochopiteľných chvíľach radosti, ktorú pozná iba naša Balocká rodina.

Adam a Josef nám všetkým chýbajú. Boli jedineční. No život ide ďalej. Pred nami je rok 2021, ktorý tiež zrejme nebude jednoduchý. No ako niekto raz povedal: „Tí najsilnejší nie sú vždy víťazi. Víťazmi sú tí, ktorí sa nevzdávajú, keď sa im nedarí.“

Milí priatelia, partneri, spolupracovníci a podporovatelia, všetkým vám ďakujeme za spoluprácu a podporu organizácie v neľahkom roku 2020. V novom roku Vám želáme najmä pevné zdravie a aspoň trošku šťastia. Ak nebudete môcť byť so svojimi blízkymi pod jednou strechou, nech cítite ich lásku aj na diaľku. Stretneme sa v lepších časoch. Nech rok 2021 je horší ako ten, čo príde po ňom, no omnoho lepší ako tento, čo odchádza!
M. Heretová