Prečo robíme dobrovoľníkov na Čiernom Balogu?

Dobrovoľníctvo na Čiernom Balogu je výnimočná činnosť, ktorá mnohých ľudí chytila a už nepustila. Či už ide o vydrovské letné tábory, alebo iné podujatia organizované Vydrou, práca na nich nás, dobrovoľníkov, napĺňa a zážitky z nej často prekonávajú aj naše vlastné očakávania.


4-turnus-2020

Dôvodov prečo sa dobrovoľníctvu venujeme, prečo pri ňom mnohí zostávame také dlhé roky, prečo mu mnohokrát dáme prednosť pred inými činnosťami a našimi bežnými životmi, nie je málo. Hoci nás mnohé z nich spájajú, nevedela som si predstaviť ako o tom písať výstižnejšie, než cez osobitné vyjadrenia mnohých z nás. Preto som položila túto otázku mojim kamarátom dobrovoľníkom, ktorých odpovede boli rozmanité, no predsa by s nimi viac či menej súhlasil každý z nás. Koniec-koncov, ide o nezameniteľný kolektívny zážitok.

Tomáš je vydrovským dobrovoľníkom už niečo cez jedenásť rokov a dnes je to preňho prostriedok ako sa odreagovať od každodenného života a povinností. „Je to pre mňa detox, človek tu dokáže vypnúť, súvisí to aj s tým, že tu nie je signál,“ hovorí mi, sediac pri táborovom ohni na mieste obkolesenom lesom, kde líšky dávajú dobrú noc – na výnimočnom vydrovskom táborisku, kde už dlho trávi každé leto, posledné roky najmä ako kuchár na detských táboroch.

„Oddýchnem si tu a odreagujem sa manuálnou prácou“ dodáva Radko, s ktorým si ľahko spojíme neustále rúbanie dreva a zakladanie ohňa počas táborov.

Vareniu sa venuje aj Maggie, ktorá si to minulý rok skúsila po prvýkrát: „Lákalo ma varenie v prírode, v autentickej poľnej kuchyni pre veľké množstvo hladných krkov a spolunažívanie s prírodou.“ Keď som sa jej spýtala čo ju na tom upútalo natoľko, že si to túžila zopakovať, odpovedala: „Sú to práve priatelia, ktorých som tu našla, skvelý kolektív a celkové čaro Čierneho Balogu.“

Priateľstvá, ktoré nachádzame vo Vydrove pre mnohých z nás predstavujú to, vďaka čomu tu zostávame. Myslím, že by sme sa všetci zhodli na tom, ako veľa pre nás znamená pocit, ktorý máme vo vydráckom koletíve – skupine kamarátov, ktorú len tak hocikde nenájdete.

Potvrdzuje to aj odpoveď Evky: „Keď som prišla do Vydry, ľudia tam ma obalili ako teplá deka, keď som mrzla. Boli tu pre mňa, keď nikto iný nebol.“

„Získavam tu priateľov, s ktorými môžeme komunitne tvoriť“ hovorí Pajka, ktorá si už vyskúšala robenie táborovej vedúcej na detskom aj mládežníckom tábore. Spomenula však aj to, že táto práca ju niekam posúva, naučila sa nové veci a predovšetkým ide o prácu, ktorej výsledok môžete vidieť, keď do nej vložíte úsilie.

„Začal som robiť dobrovoľníka, pretože, keď som chodil na detské tábory, boli z nich nezabudnuteľné zážitky a chcel som dať niečo naspäť,“ rozpráva dlhoročný dobrovoľník Marek. K tejto myšlienke sa pridáva aj Nicolas, ktorý si tento rok prvý raz vyskúšal robiť táborového vedúceho, potom čo bol viackrát účastníkom na detských táboroch. Keď som ho poprosila, aby opísal svoju skúsenosť, povedal: „Bavil ma kontakt s tými deťmi, mal som možnosť pomôcť im prežiť to, čo som ja zažil ako dieťa na tábore a niečo im z toho odovzdať. Taktiež som si vďaka tomu pripomenul aké to bolo chodiť na detské tábory.“

A nakoniec ide o samotný koncept dobrovoľníctva, a teda práce bez finančnej odmeny, čo mnohých ľudí dokáže odradiť, no nás Vydrákov to naopak motivuje.

„Myslím si, že robiť prácu, ktorá vás baví je viac než len dostať za ňu zaplatené,“ vyjadrila sa Sima.

„Odmena za túto prácu nie je materiálna, ide o činnosť, ktorá sa odzrkadlí vo vašej mysli“ odpovedá Mišo.

„Na rozdiel od mnohých iných vecí to z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska má zmysel“ hovorí Jakub.

A zakončiť by sa to najlepšie dalo asi výrokom Michala, nad ktorým som veľa premýšľala a vy sa nad ním môžete zamyslieť tiež: „Odovzdať viac ako prijať je jediný spôsob ako môže spoločnosť fungovať.“

Emília Skokanová

Foto: Tomáš Goga